v jak uzasnom a kuzelnom svete ziju nase male deti. Je to velmi čarovne pozorovat ich, jak si hraju, jak jim svietia ocicka, ked sa nadchnu. Jak dokazu so zatajenym dychom pocuvat rozne pribehy o vilach, skriatkoch, elfoch. Dokazu sa do nich vcitit a prezivaju to, uplne kazdu tu skutocnost, kazdy ten pribeh.
Neberme detom ich fantaziu, nesnazme sa im vnucovat hned svoj dospelacky svet, kde nieje miesto na kuzla a zazraky. Preco sme my dospeli zabudli, jak uzasne je byt dietatom, jak jednoduche je si nieco priat a verit, ze to ziskame. Kam to dospel ten svet okolo, ze uz malokto veri na lasku, na zazrak.
Skusme v sebe zapatrat a najst to male dieta v nas, ktore verilo vo velke veci a velke veci sa proste diali. Zacnime si vsimat a verit zase na zazraky, na lasku a stastie. Tesme sa ako male deti z nadhernych malickosti.