Vcera vecer
som sla spat az o polnoci a potom nemohla zaspat. Uz si nato musim dat pozor, aby som zaspala pred polnocou, inac sa nevyspim. Keby som nemala deti, tak dnesny den stravim niekde v posteli s knizkou v ruke a liecim sa. No ale to nejde, rano ma prebudia dva roztomila detatka vysmiate jak berusky a su plne energie a zivota. Tak sme stravili pekne dopoludnie a boli aj na prechadzke a uspali miminko. Ale jaksi sa starsiemu vobec nechcelo spat a zaroven nevedel co so sebou. Skusili sme kreslit, citat, nic ho nebralo. Navarili sme obed, pustili rozpravku, to si miminko davalo uz druhy spanok na mojom chrbte. A ze som to dnes uz pekne citila tych 10kg po 2hodinach. A potom mi to doslo,...
vlastne mi to dieta iba odraza moje pocity.
Robi mi dokonale zrkadlo. Vidim sa v nom.
A zase som nieco malo pochopila, ze ma to dieta stve a vytaca, iba v dni, ked sa necitim dobre. Proste ono samo nevie co si so sebou pocat, ked to ani matka nevie. Esteze taketo dni su vynimkou.